Štiavnica je veľmi fotogenická a jeseň jej veľmi pristane! Poďte sa pozrieť sami :)

Po dvoch dňoch nič nerobenia a leňošenia na pláži sme sa rozhodli vyraziť na turistiku do národného parku Aveto. Dúfali sme, že sa v horách trochu osviežime, ale veľmi sme sa mýlili. Slnko pražilo, nikde žiaden tieň a my sme sa lopotili po stráňach Apeninských hôr. Turistická trasa, ktorú sme si vybrali nebola našťastie až taká náročná, ale o to viac bola... zaujímavá. Na stránke národného parku som našla viacero trás, spomedzi ktorých som vybrala tú, ktorá mala byť nenáročná

Cestou do talianskej Ligúrie sme sa zastavili pri jazere Achensee. /On way to Italian Liguria, we made a stop by the lake Achensee.

Pokračovanie článku "Na Liptove". Continuation of the article "At Liptov".

Leto je pre mňa čas, kedy veľmi rada vyrážam do hôr a na turistiku. Tento rok sme strávili pár príjemných dní na Liptove. Najskôr sme sa zastavili v kontaktnej ZOO pri Tatralandii, v ktorej sa Dianke (aj nám) veľmi páčilo. Je to celkom milé, môcť si v Tatrách pohladkať lamu, kenguru alebo si nechať vyliezť na rameno (alebo hlavu!) papagája :) So Zoo sme sa vydali poľnou cestičkou okolo pekných “huňatých” polí s krásnym výhľadom na Tatry a dostali sa až k Liptovskej Mare, kde

Keď sme hovorili, že sa chystáme na výlet do Českého Švajčiarska, takmer všetkým sa na tvári objavil zmätený výraz. "České Švajčiarsko? To kde je? Čo to je…?"  Aj ja som na tento národný park na severe Čiech natrafila iba náhodou, keď som googlila, kam by sme sa mohli vybrať na predĺžený májový víkend. Keď som uvidela fotky z Českého Švajčiarska, ihneď som si povedala: sem musím ísť, to je nádhera! Moje očakávania boli stopercentne splnené. Veď posúďte sami. :) Ako prvé sme s

Kondory, kaktusy a sopky/Condors, cacti and volcanoes

La Ruta del Sol

Machu Picchu

Už som dlhšie nenapísala žiaden článok. Pravdou je, že som v poslednej dobe nemala veľa času fotiť, ale keď sa človek pozrie von, chytí akurát depresiu a nie túžbu vybrať sa na prechádzku. Sychravý, šedý november je môj najmenej obľúbený mesiac…. A tak som sa rozhodla načrieť hlbšie do mojich “zásob” a vytiahnuť fotky, ktoré som vytvorila ešte predtým, ako som si založila tento blog: fotky z minuloročnej dovolenky v Rakúsku. Dúfam, že vám v tomto ročnom období zlepšia náladu,

Nedávno sme sa rozhodli vyraziť ešte posledný krát tento rok niekam do prírody. Vybrali sme si Oravu a neoľutovali sme. Jeseň na Orave hrá všetkými farbami; ktoré sú potešením pre moje oči (aj objektív). V sobotu ráno sme zamierili na Roháčske plesá a neodradil nás ani mierny dážď a chladnejšie počasie. Očakávali nás úžasné pohľady na Západné Tatry a krásnu jesennú prírodu. Vytúžený cieľ: Roháčske plesá. Najvyššie položené z nich už stihlo aj primrznúť! Cestou späť sme sa zat

Bran falošný drakulovský hrad Cestou z Brašova do Bukurešti máme po ceste 2 slávne rumunské hrady, Bran a Peleš, takže plán na tento deň je jasný! Bran ťaží zo svojej podoby s “drakulovským” hradom opísaným v kultovom románe Brama Stokera. Vlad Tepeš tu však nikdy nežil (a Stoker nikdy v Rumunsku nebol…), a až v Bukurešti sa dozvedáme, že tu prespal asi 2 noci. Napriek tomu sa hrad teší veľkej popularite, profitujú najmä obchodíky so suvenírmi s upírskou tematikou a jedna z h

Stačí pridať -ul Musím sa priznať, že pred cestou do Rumunska som pociťovala mierny adrenalín z toho, že sa ocitnem v krajine, ktorej jazyk neovládam a kde sa pravdepodobne po anglicky, ani inak, nedohovorím. Moje pokusy zvládnuť základy rumunčiny pred cestou zlyhali a tak som bola zvedavá, ako sa to celé vyvinie. Bola som však milo prekvapená, že sme sa po anglicky viac menej všade vedeli dohodnúť. A rumunčine som tiež do istej miery akosi intuitívne porozumela. Veľmi sa pod

V Transylvánii ako doma Keď Česi sú naši bratia, tak Rumuni sú naši bratranci. Aspoň taký pocit som nadobudla pri pobyte v Transylvánii. Malebné dedinky, krásna príroda, príjemní ľudia, a dojem, že sa cítim ako doma, na Slovensku. Celkovo sme v Rumunsku nijakým spôsobom nevytŕčali, ľudia na nás hovorili automaticky po rumunsky a boli veľmi prekvapení, keď sme odpovedali po anglicky. Takže chýry o obyvateľoch prevažne rómskeho pôvodu sa nepotvrdili. Ak sme aj nejakých zazreli,

Keďže sme boli úplne zničení z predchádzajúceho dňa, rozhodli sme sa absolvovať iba menšiu túru na Predné Solisko. Aby ušetrili našim nohám mnohé metre, zviezli sme sa zo Štrbského Plesa lanovkou na Chatu pod Soliskom a za 7 minút sme tak vystúpili až do výšky 1 814 m n.m. Z Chaty po Soliskom vedie strmý horský chodník až na vrchol Predného Soliska. Vyšplhali sme sa tam zhruba za hodinku a už sme sa iba kochali krásnymi výhľadmi na Štrbské Pleso, okolité kopce a tiež dominant