Search

Peruánsky denník 1.

2 týždne 2 200 kilometrov Cusco, Machu Picchu, Titicaca, ostrovy Ballestas, hory, sopky, púšť toto všetko a ešte oveľa viac sme videli na našej ceste po Peru

Peru ma absolútne nesklamalo, je jednoducho NÁDHERNÉ. Farebné, rôznorodé a plné života. A hlavne, je to môj splnený cestovateľský sen.

Ani neviem, kde pri písaní tohto blogu začať. Ale asi od začiatku :)


Mapa

naša trasa


Jeden deň v Cuscu nestačí

Cusco sa mi zo všetkých peruánskych miest páčilo najviac. Krásne historické uličky s koloniálnym nádychom obklopené horami, skrátka nádhera. V Cuscu sme strávili deň a pol a veru mi bolo ľúto, keď sme odchádzali, pretože som mala pocit, že som nestihla vidieť všetko, čo som mohla. Prvý deň sme sa viac menej aklimatizovávali. Druhý sme absolvovali free walking tour, ktorú vždy vyhľadávam. Prešli sme sa historickým centrom, dostali zaujímavý výklad o histórii nie len Cusca ale aj celého Peru, hladkali lamy a navštívili miestny trh. Potom začalo pršať, tak sme sa rozhodli spojiť príjemné s užitočným, tak sme skryli a naobedovali v Irish Pube, z ktorého bol skvelý výhľad na hlavné námestie (Plaza de Armas).


Sexy Woman

Z viacerých nálezísk v Cuscu sme si vybrali Sacsayhuamán, ktoré turisti vraj prezývajú Sexy Woman. Aspoň tak som sa dočítala v bedekri (ktorý ale písali autori z USA, a aj keď názov toto anglické slovné spojenie pripomína, neviem či by mi to samej napadlo…). Na vstup je potrebné si kúpiť turistický lístok (boleto turístico), ktorý zahŕňa veľa iných pamiatok v Cuscu a okolí. My sme z neho využili celkom 3 vstupy, keďže viac času nebolo…, ale aj tak sa veľmi oplatí. Iba samotný vstup na nálezisko v Ollantaytambo stál toľko, koľko celý turistický lístok.


Späť k Sacsayhuamán. Pri výstupe k nálezisku strmými uličkami Cusca sme sa riadne zadýchali. Strmý výstup však sľuboval krásne výhľady na Cusco. Pre nálezisko sú typické veľké kamene, ktoré dýchajú starobylou mágiou. Nálezisko je relatívne veľké a prechodili sme ho krížom krážom. Dokonca sme zavítali aj na susedný kopec k “Bielemu Kristovi” (Cristo Blanco), ku ktorému sa dá ísť zdarma a aj autom, čo očividne veľa ľudí využívalo.


Je škoda, že Peruánci nezvyknú v historických pamiatkach poskytovať akýkoľvek popis pamiatok, ako sme na to zvyknutí z Európy. Tu vzniká priestor pre sprievodcov čakajúcich pred vchodom, ponúkajúcich platený výklad. Zdá sa mi, že pred Sacsayhuamán nestáli, ale možno za to mohlo škaredšie počasie. Keď sme ale vystúpali úplne hore, dážď celkom utíchol a naozaj sme sa mohli pokochať aj krásnym výhľadom na Cusco. Ale až po tom, ako sme sa vymanili z obkľúčenia peruánskych teenageriek, ktoré si s nami chceli dať selfie…


Koka, morčatá a lamy

Do Cusca sme prileteli z Limy s obrovským jet lagom a s obavami z výškovej choroby. Priznám sa, že do Peru som sa nevybrala práve s najlepšou kondičkou. A tiež som bola zvedavá, či to naozaj bude cítiť. Bolo. Keď sme prvý deň vyšli do ulíc, mala som pocit, že nemám dosť vzduchu, že sa neviem poriadne nadýchnuť. Odporné výfukové plyny z okoloidúcich áut tiež nepomáhali… V prvý deň sme zvládli iba malá prechádzku po okolí (s cieľom nájsť obchod s drogériou. Mužova pena na holenie totižto nezvládla cestu a výškový rozdiel tak dobre ako my, a doslova vybuchla…), dali sme si večeru a išli spať o siedmej večer. :)


Inak, hneď po príchode do hotela sme sa pohostili čajom zo sušených kokových lístkov. (pitie kokového čaju a žutie kokových lístkov je v Peru úplne bežnou záležitosťou). Nie, nemá žiadne neželané (alebo želané?) vedľajšie účinky, chutí trpko (ja som si ho radšej sladila) a na jeho chuť som si musela zvyknúť. Neviem posúdiť, či fungoval, nepili sme ani tri odporúčané dávky denne, napriek tomu sme sa nakoniec  s výškami vyrovnali bez problémovo. Na druhý deň sme ešte trošku cítili redší vzduch a ja aj slabú bolesť hlavy, ale nič, čo by nevyriešil ibalgin. Jediný za celý pobyt. :) Odvtedy sme už po Peru pobehovali ako srnky (alebo ako turisti) :)



Prvý deň sme sa vybrali do Tripadvisorom odporúčanej reštaurácie v blízkosti hotela a rozhodli sa hneď vyskúšať peruánske tradičné jedlo cuy, čo nie je nič iné ako neslávne známe pečené morské prasiatko. Keďže nie som milovník mastného mäsa s kožou… cuy som už viac v Peru neochutnala 🙂 Chutilo asi ako tučné, mastné kurča s minimom mäsa. Ale napriek tomu sme sa dobre najedli, keďže prílohy boli chutné a bohaté: zemiaky, plnená a zapečená chilli paprička (rocoto relleno) a tamales (sladkastá kaša v kukuričnom liste, ktorá mi chuťou aj konzistenciou pripomínala polentu). Ochutnala som tiež sladký tmavofialový nápoj z tmavej kukurice – chicha morada (číta sa čiča morada), a hneď som si ho zamilovala! Od vtedy som všade vyhľadávala čiču 🙂



Lamy tvoria neoddeliteľnú súčasť Peru a sú naozaj všadeprítomné. Sú to také peruánske ovečky, najmä alpaky svojou huňatou vlnou ich pripomínajú. Keďže milujem ovečky, lamy mi hneď prirástli k srdcu. Vidieť ich všade, na pastvinách popri ceste, v areáloch archeologických vykopávok (v Cuscu boli napr. v nálezisku Sacsayhuamán), na každej turistickej vyhliadke alebo zastávke, kde sa predávali suveníry… Celkom bežné je lamy odievať do pestrofarebných “čačiek”, a tiež je úplne normálne stretnúť lamu v uliciach miest (asi z výnimkou Limy), ženy či malé dievčatá v pestrofarebných krojoch sa so svojimi lamami prechádzajú a vykrikujú “Foto, foto!”. Zárobok je istý 🙂


Peruánci striktne odlišujú lamu od alpaky. Alpaka je nižšia a huňatejšia (má kučeravú srsť). Lama je vyššia a srsť je viac uhladená. Potom existuje ešte aj “rasta alpaka”, ktorej srsť rastie v dlhých “šnúrach” pripomínajúcich dredy. Od toho aj jej názov 🙂




Pokračovanie TU.




#altitude #incas #archaelogical #sacsayhuaman #history #archeologicalsite #guineapig #site #peru #citycenter #photography #cathedral #exploring #cuisine #square #cusco #travel #southamerica #ancient #cocaleaves #llama #altitudesickness #coca #freewalkingtour #plazadearmas #sightseeing #landscape #landscapephotography #travelphotography

2 views0 comments